Inbreeding – príbuzenské párenie
Inbreeding – príbuzenské párenie, znižuje zdravý vývin jedinca. Genetické znaky sa viac prejavujú a upevňujú – nielen dobré vlastnosti, ale aj dedičné choroby a ostatné vady, ktoré pri nepríbuzenskom párení nevznikajú.
Na jedincov z príbuzenského chovu má inbreeding následky fyzické aj psychické:
- nemôžu sa ďaľej rozmnožovať
- mláďatá nie sú tak životaschopné ako mladé z nepríbuzenského chovu
- majú oslabený imunitný systém ( má rôzne nedostatky )
- prejavuje sa u nich znížená inteligencia
- majú slabú kostru
- môže sa u nich objaviť nervová labilita
Aj keď z chovu vyradíme choré jedince ( teda tie na ktorých sa inbreeding prejavil ), tak ostatné mláďatá budú niesť tieto „choré“ gény. Krytie s geneticky zdravým jedincom nestačí k celkovému ozdraveniu, ale čiastočne pomáha znížiť zaťaženie potomkov.
Jediným vhodným prístupom je tak z hľadiska etiky aj genetiky len plemenitba nepríbuzenská!
Wrightov koeficient
Wrightov koeficient príbuzenskej plemenitby vyjadruje mieru ztráty genetickej variability daného jedinca. Vyjadruje mieru dedičných znakov, kedy rovnaká vloha prešla na potomka od otca aj od matky.
Fx = Σ [0,5n+m+1(1+Fa)] je už zmienený Wrightov vzorec, kde Fx je Wrightov koeficient. n je číslo generácie spoločného predka na strane otca (otec a matka sú nultá generácia) m je číslo generácie spoločného predka na strane matky (otec a matka sú nultá generácia) Fa je koeficient Fx u predka, ktorý je sám zaťažený príbuzenskov plemenitbou. Wrightov koeficient sa vyjadruje v percentách. Čím vyššie percento, tým vyššia je stráta genetickej informácie a tým viac spoločných znakov sa prejaví na potomkoch. Ideálny výsledok je teda 0%, v praxi by preto nemal presiahnuť 1% na generáciu!
pre Džungi
(admin, 23. 5. 2009 21:56)